1. Našporte si 700 eur.
2. Spravte si kurz turistického sprievodcu.
Nápad stať sa turistickým sprievodcom ma zastihol jeden zimný večer po 12 hodinách za počítačom. Vyblednutý a vycucnutý som sa opýtal sám seba: "Čo chceš naozaj robiť? Chcel by som chodiť po slnečnej prírode, baviť sa s novými ľudmi a byť za to platený!" Tak som najbližšie mesiace špekuloval nad tým, ako túto predstavu pretaviť do reality.
Intuícia mi vravela: "Na to, aby si bol dobrý sprievodca potrebuješ zhovorčivú papuľu, lásku k ľuďom, trochu charizmy a schopnosť učiť sa nové veci." Úplne neskromne môžem povedať, že požiadavky svojej intuície spĺňam. Nie však požiadavky štátu! Prišiel som totiž na to, že turistický sprievodca je viazaná živnosť a vykonávať ju môžu len vyškolené osoby s patričným certifikátom. Rozprávať cudzincom o Slovensku je predsa zodpovedná a nebezpečná práca!
Na ilustráciu uvádzam pár tzv. voľných živnosti - teda povolania, ktoré môžete na Slovensku vykonávať bez akýchkoľvek školení a kurzov: prevádzkovanie strelnice, stavba lodí a člnov, výroba organických chemikálií, výroba technických plynov, vyvažovanie kolies...
Toto zistenie ma trpko pobavilo, no neostávalo mi nič iné, ako sa na kurz sprievodca v cestovnom ruchu prihlásiť. Jeho cena sa na Slovensku pohybuje niekde medzi 400 - 800 eurami. U nás v Košiciach som ho zohnal za rovných sedem stovák. Po prvej absolvovanej hodine mi bolo jasné, že som si zaplatil za časostroj, ktorý ma teleportoval na základnú školu.
Tri mesiace som počúval prednášky prísnych postarších paní na tému "geografia", "osobnostný rozvoj", "služby cestovných kancelárií" či "metodika sprievodcovskej činnosti". Obsahovo NIČ, čo by človek nevedel alebo si nebol schopný domyslieť.
V tej lavici som to nakoniec celé dosedel, na otázky im odpovedal, domáce úlohy napísal a trpezlivo čakal na svoj certifikát. Až som sa jedného dňa dočkal. V rukách mi pristál farebný papier, ktorý mi otvoril cestu k novej kariére!
Za svojich 7 stovák som sa síce nič nenaučil, no štát a mašinéria rekvalifikačných centier zostali najedené a spokojné.
Dobrou správou je, že ďalšie kapitoly života sprievodcu nemali nádych absurdnej drámy, ale skôr rýchlej francúzskej komédie.
